„Mojím snom bolo zahrať si v Dukle“ rozhovor s Ondrejom Mikulom

14. 01. 2012 Šport
„Mojím snom bolo zahrať si v Dukle“ rozhovor s Ondrejom Mikulom

Pravý krídelník druhého útoku Ondrej Mikula verí, že diváci si opäť nájdu cestu na Zimný štadión Pavla Demitru v Trenčíne. Otvorene priznal, že si nesmierne váži tých, ktorí sú im verní, či sa darí alebo nedarí. Po predpoludnom tréningu si našiel na nás čas a prezradil, akého hráča by rád privítal v tíme.

 

Ondrej, cvičil si si aj teraz na tréningu nejaké akcie, ktorými by si chcel prekvapiť divákov v najbližších zápasoch?

(smiech) To určite nie. Cvičím si nejaké akcie dlhší čas, nacvičujem, ale zatiaľ nič špeciálne na najbližšie zápasy.

 

Ak sa hráč pripraví fyzicky, je niečo, čo mu vie dať silu i po tej psychickej stránke a motivovať ho?

Ak je dobre fyzicky pripravený, tak tá psychika sa odvíja od zápasu, prípadne sérií zápasov. Keď vyhrávame, tak je to celkom iné ako keď prehrávame. Víťazstvá nás vedia motivovať, tie sú prvoradé.

 

Je nejaký hráč v akejkoľvek lige, ktorého sleduješ a vie Ťa svojimi výkonmi inšpirovať?

Ani nie. Slovenskú extraligu síce sledujem dobre a čo sa týka týchto hráčov, určite vyniká Žigo Pálffy. Ale inšpirovať? Skôr sa sústredím sám na seba a na náš tím. Ten ma vie nakopnúť pred zápasom.

 

Máš nejaký vysnívaný tím, v ktorom chceš hrať?

Pravdupovediac  nie. Dlho som pôsobil vonku a mojím snom bolo zahrať si nejaký ten čas  v Dukle a to sa mi podarilo. A nad ďalšími snami som ani nejako neuvažoval. Zatiaľ som tu a som spokojný. Uvidíme čo bude ďalej.

 

Keď nemáš vysnívaný tím, je aspoň nejaký hráč, s ktorým by si si chcel zahrať a privítal by si ho v tíme?

Tak nad týmto som nikdy nejako extra nepremýšľal. Ale hráč, ktorého by som privítal, tým je Robo Petrovický. Ten bol vždy takým mojím vzorom. Poznám ho aj osobne a viem aký je to človek.

 

Čoraz častejšie chodíte z tímu na základné školy. Aký je účel týchto návštev?

Cieľ je taký, aby nás tie deti spoznali a aby sme boli viac na očiach. Aby sme motivovali tie deti, ktoré sa chcú venovať športu. Hlavne však ide o  spoznávanie, aby vedeli ako to chodí a aby ich to zaujímalo.

 

Ako Vás tieto deti vnímajú?

Sú také, ktoré to naozaj zaujíma a potom aj také, ktoré to skôr berú ako tak srandovne. Občas to aj vnímam, že niektoré malé deti napríklad chodia na tréningy, prídu sa tam pozrieť, chodia tam dokonca pravidelne. Takže je dôležité, aby spoznali aký je ten hokejový život a aby ich to aspoň trošku motivovalo.

 

Je to pre hráča výzvou keď si uvedomí, že pre tých mladých môže byť vzorom, ktorý ho motivuje k hokeju?

To je jasné. Hráča vždy poteší, keď je o neho záujem medzi chalanmi, ktorí sa chcú stať hokejistami. Je to pre neho také osobné povzbudenie.

 

Ako vnímaš trenčianskych fanúšikov?

Veľmi ma vie potešiť keď, prídu diváci a vedia nás povzbudiť. Jasné, že keď sa nedarí, tak sa im to nepáči, ale to patrí k športu. Ale diváci sú super. Vedia vytvoriť perfektnú atmosféru ako napríklad minulý rok v play off. A ja osobne si nesmierne vážim tých, ktorí sú nám verní, či sa darí alebo nie.

 

Čo vravíš na tých fanúšikov, ktorí chodia povzbudzovať nielen na domáce zápasy?

Je to celkom iné, keď je našich fanúšikov počuť a viete, že máte za sebou takúto podporu. Veľmi si ich vážim. My hráme hokej pre nich, pre divákov.

 

Vlado Kováč o Tebe raz prezradil, že vieš chalanov pred zápasom pozitívne naladiť a zabaviť. Čo v tej kabíne teda stváraš?

(smiech) Ja som za každú srandu. Hokej je o drine a občas aj sklamaniach, ale ak nie je dobrá nálada v kabíne, tak je to potom všetko také „nemastné – neslané“. Niekedy stačí trefná poznámka a hneď je nám veselšie.

 

Nemáš teda napríklad nejaký konkrétny vtip, ktorým vždy rozosmeješ ostatných?

Vôbec nie. Ja viem skôr povedať hocakú somarinu, na ktorej sa chalani bavia a ja som tomu rád,  že ma takto berú – že im tam môžem vytvárať dobrú náladu a že sa na tom bavia. Niekedy to ide na úkor mňa, niekedy na úkor niekoho iného, ale to patrí k tomu športu a hokeju.

 

Máš aj  nejakého najlepšieho parťáka v tíme?

Nikdy som nezažil takú partiu ako je v Trenčíne a nedá sa povedať, že by som mal vyslovene najlepšieho kamoša. Ja tam mám veľmi veľa dobrých kamarátov a myslím si  a dúfam, že s nikým zle nevychádzam. Som rád, že môžem byť súčasťou tohto tímu.

 

Kto je podľa Teba najväčšia osobnosť v extralige po Jankovi Pardavom?

Je Jano, potom dlho – dlho nikto a po ňom Laco Gábriš. (smiech)

 

Čo by si na záver odkázal fanúšikom?

Aby nás podporovali naďalej ako nás podporujú. Aby brali ten hokej tak, že je to šport číslo jeden v tomto meste a ja budem veľmi rád, ak tam tých ľudí bude chodiť stále viac a viac. Verím, že sa im budeme odvďačovať len dobrými výkonmi. A aj keď sa to občas nedá a nejde nám to, môžem povedať za mňa i za celý tím, že chodíme do zápasov na sto percent. Hráme pre nich a verím tomu, že si k nám nájdu cestu.

 

Ondrejovi ďakujeme za rozhovor a prajeme mu veľa osobných a pracovných úspechov.

 

Súťaž o puk Dukly Trenčín a kartičku s podpismi Ondreja Mikulu nájdete na našej Facebookovej stránke.

Diskusia k článku