„Jana Pardavého uznávam aj ako hráča, aj ako človeka“

18. 02. 2012 Šport
„Jana Pardavého uznávam aj ako hráča, aj ako človeka“

Je jedným z najvyšších hráčov Trenčianskej Dukly, obľubuje Mariána Hossu a Petra Forsberga, priznal, že by v živote nedokázal robiť niečo, čo ho nebaví a na drese hrdo nosí číslo 22. 23-ročný Martin Filo toho však o sebe ale i svojich spoluhráčoch prezradil oveľa viac.


Martin, si rodák z Bánoviec, ako a kedy si sa dostal do Dukly?

Asi v štvrtom ročníku na základnej škole som sa dostal na prvé tréningy s prípravkou. Celý štvrtý ročník ma na ne otec vozil do Trenčína a potom som nastúpil na Sedmičku (Základná škola Hodžová, pozn.), kde som študoval od piateho až po deviaty ročník.

Viacerí hráči povedali, že ako mužstvo tvoríte veľmi dobrý kolektív. Vie teda niekto prísť aj so zlou náladou?

Je to úplne prirodzené. Každý žije osobný život a nie všetko ide ako si človek predstavuje. Takže raz za čas príde niekto s horšou náladou. Ale väčšinou sa na ľade každý uvoľní a zabudne na problémy.

Ako je to v prípade, že niekto urobí v zápase individuálnu chybu, ktorá má za následok inkasovaný gól. Dokážeš sa na tohto hráča hnevať alebo mu to vyčítať?

Vždy si po zápase povieme aké chyby sme spravili a snažíme sa ich viac nerobiť. Určite sa na seba neurážame, lebo vždy spraví chybu niekto iný. Za každým jedným gólom do našej brány je individuálna chyba, čiže hnevať sa osobne na seba nemôžeme. Musíme si to povedať a chybu odstrániť.

Nakoľko hráš momentálne vo štvrtom útoku a tréner ho necháva niekedy sedieť na striedačke bez aktívneho zapojenia do hry, mávaš chuť skočiť na ľad a pomôcť svojim spoluhráčom v prípade, že prehrávajú?

Chuť je vždy. Tréner v danom okamihu vždy uváži, či je lepšie hrať na tri najlepšie formácie a tak ich zostaví a potom je to len na tých hráčoch. My sa snažíme udržať v tempe a sme pripravení naskočiť do zápasu. Všetko má ale výhradne v rukách tréner. Je predsa normálne, že prehrávajúci tím dohráva na tri formácie, aby bol viac v tempe.

V spomínanom útoku, v ktorom práve pôsobíš, sa často menili hráči. Ako zvládaš a prijímaš tieto trénerove kombinácie?

Našťastie sa tam tých hráčov nemenilo až tak veľa. Už sa navzájom poznáme, takže v tom nevidím nijaký problém. A systém poznáme každý.

Kto boli Tvoji spoluhráči v útoku počas Tvojej hráčskej kariéry, s ktorými sa Ti najlepšie hralo?

Nerád premýšľam v minulosti, nie je to veľmi efektívne. Ale ak musím, tak spomeniem dvojicu Šimíček a Ďuriš spred dvoch sezón.

Máš nejakých obľúbených hráčov v niektorej z európskych líg?

V európskych ligách nemám žiadneho obľúbeného hráča.

Tak čo NHL? Tam máš nejakých obľúbených?

Marián Hossa a Peter Forsberg. To sú moji obľúbení hráči, na ktorých sa rad pozerám a pasuje mi ich štýl.

Platí aj u Teba, že najobľúbenejší zámorský tím je ten, v ktorom by si si rád zahral?

V zámorí nemám nijaký obľúbený, takže sa uspokojím, keď si zahrám v ktoromkoľvek. (smiech)

Čo by si vlastne robil, keby si nebol hokejistom? Čo máš vyštudované?

Mám strednú školu s maturitou. A čo by som robil? Neviem. Ale určite by som sa snažil robiť niečo, čo ma uspokojuje. Nemohol by som ostať dlho pri niečom, čo by ma nebavilo, Takže s istotu viem len povedať, že by som určite robil niečo, čo by ma bavilo a napĺňalo.

A čo tak založiť si rodinu? Vek už na to predsa máš.

Vek možno mám, ale nemám finančné prostriedky. Chcem sa postarať o svoju rodinu najlepšie ako budem vedieť a peniaze treba. Takže najskôr treba zarobiť.

Už  klasická otázka: Kto je podľa Teba najväčšia osobnosť v extralige po Jankovi Pardavom?

Ja osobne uznávam Petra Bartoša. Je to veľmi dobrý a pokojný hokejista.

Keď už som spomenula toho Janka, aké je to s ním hrať? Predsa len je to iná (i veková) kategória a navyše má na hrudi kapitánske C-čko.

Je to veľmi dobrý hokejista a človek zároveň. Dá sa s ním porozprávať aj požartovať na jeho účet. Rád si spraví zo seba srandu. Pre mňa je to človek, ktorého uznávam aj ako hráča, aj ako človeka. Má veľmi veľa skúseností a na akúkoľvek tému sa ho niečo opýtam, vždy vie aspoň niečo povedať. Je to veľmi vzdelaný človek.

Máš na záver nejaký odkaz pre čitateľov, resp. fanúšikov?

Chcem im len odkázať, aby si našli cestu na zimný štadión a my sa im pokúsime spríjemniť deň.


Martinovi ďakujeme a prajeme jemu i celému tímu veľa gólov v súperovej bráne.

Diskusia k článku