Text sa musí stotožňovať s náladou a emóciami, ktoré sú v hudbe

28. 02. 2012 Osobnosti

S hudbou si tyká, je jeho dlhoročnou priateľkou a predsa je jeho meno – Andrew May – väčšine ľudí neznáme. Kto je teda ten mladý pán, ktorý sa ukrýva pod týmto pseudonymom?

 

Andrew, aký je tvoj vzťah k hudbe? Ako dlho sa poznáte?

S hudbou som sa stretával odmalička, keď sme si ešte so starou mamou spoločne vyspevovali Karla Kryla. Ako deviatak som videl film  The Temptations, čo bola spevácka skupina, ktorá bola populárna v 60-tych až 80-tych rokoch v Amerike. Motivovala ma v zmysle, že by som chcel spievať a robiť muziku. Začal som preto chodiť do Základnej umeleckej školy na spev a popri tom trochu na klávesy. Približne v druhom ročníku strednej škole prišiel za mnou kamarát, aby sme založili kapelu. Fungujeme už  piaty rok a ja som sa rozhodol popri nej tvoriť aj sólovo.

 

V čom sa líši hudba ktorú tvoríš ako jednotlivec od tej, ktorú preferujete v kapele?

Pri sólových skladbách tvorí základ každej piesne klavír. Nedá sa povedať, že by som mal piesne prešpikované len klavírom, ale vždy to pri ňom začína. Potom, keď už aranžujem skladbu, tak sa rozhodujem medzi ďalšími nástrojmi a zvukmi. Ale každopádne všetko začína pri spomínanom klavíri. Zároveň sa moje hudobné zmýšľanie a cítenie odlišuje od kapelného.

 

Opíš nám priebeh ako vzniká taká tvoja skladba.

Mám rád komponovanie, to ako sa skladba nabaľuje, ako začína. Keď mám chuť hrať, sadnem si za klavír a skladám, tvorím. Zrazu viem, kde bude sloha, kde intro či refrén. Postupne do toho vkladám celé melódie a potom text. Priebeh je teda: Urobím si muziku, hudobný podklad, nejaké melódie a do toho dosádzam reálny text, ktorý sa stotožňuje s náladou a emóciami, ktoré sú v hudbe. Niekedy mi text posunie kamarát Vlado Rusnák, vtedy je ten priebeh celkom opačný.

 

 

Ako riešiš situácie, keď ti nejaká melódia napadne v čase, keď nie si pri klavíri?

(smiech) Tak si ju rýchlo nahrám na telefón. Pravidelne sa mi stáva, že som niekde vonku a v hlave mi začne lietať pekná melódia. Nedá sa povedať si: „Prídem domov a potom to spravím.“ To by človek zabudol.  

 

Akí hudobní interpreti ťa ovplyvňujú pri tvorbe?

Ideovo a myšlienkovo na mňa pôsobí Michael Jackson a hudobne na mňa vplývajú One Republic, The Fray či Gavin DeGraw.

 

Ako to vyzerá s tvojimi skladbami? Chystáš nejaký album?

Áno, chystám. Teraz robím ôsmu skladbu a chcel by som ich na začiatok okolo jedenásť. Všetky sú spievané anglicky.

 

Prečo nespievaš po slovensky? Ešte aj meno máš „neslovenské“...

Slovenská populárna scéna sa mi zdá veľmi zaškatuľkovaná, hrá a spieva sa tu len určitý štýl, a to mi trochu prekáža. Podnietila ma však ešte jedna skutočnosť a síce, že sa mi často stáva, že zložím perfektný hudobný podklad, ale slovenský text mi do toho nepasuje. Pýta si to niečo moderné, zahraničné, spievané po anglicky.

 

A čo teda to meno?

Rád by som pôsobil nielen na slovenskej hudobnej scéne, meno musí byť preto zapamätateľné. A naše mená také nie sú. (smiech) Chcel som niečo krátke, dynamické. Priezvisko „May“ mi prišlo ako tá správna voľba. Nehľadajte však za tým skrytý význam. Prosto sa mi to páči.  Inak sa volám Andrej Mutňanský. (smiech)

 

Môžu si ľudia už niekde vypočuť tvoje skladby?

Prvé tri skladby si môžu vypočuť na hudobných portáloch ako sú :

www.bandzone.cz  (www.bandzone.cz/andrewmaymusic), www.rock.sk (http://andrewmay.rock.sk/). Samozrejme ma môžete nájsť aj na www.facebook.com (http://www.facebook.com/pages/Andrew-May/256479981093756?sk=app_2405167945).

Postupne budem pridávať nové songy na stiahnutie, nové fotky, informácie a zaujímavosti. Moje piesne môžete nájsť aj na www.youtube.com  spracované ako videá s textom piesne. V priebehu 2-3 týždňov by som mal točiť videoklip na novú pieseň Because of you. Neskôr sa budem snažiť o propagáciu v slovenských rádiách a v niektorých hudobných televíznych programoch a internetových televíziách.

 

Nebojíš sa, že ťa showbiznis zmení?

Neviem či ma zmení a trochu sa aj bojím. Mám ale načítaných veľa kníh o tom, ako to chodí. (smiech)

 

Nemal si za tie roky tvorenia chuť s hudbou skončiť?

Nie. Mnohým, s ktorými som začínal a spolupracoval, sa rozpadli kapely, alebo ich to prestalo baviť. Ja som mal ale laickú naivnosť a stále si to tak držím, že sa snažím a verím, že raz príde ten úspech, ak to tak môžem nazvať. Skôr či neskôr. Ako Jackson hovoril, že keď niečo veľmi chceš a ideš za tým, tak to príde.

Diskusia k článku