Folklór v galérii

20. 02. 2017 Kultúrne podujatia
Folklór v galérii

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne pripravila dve zaujímavé výstavy s folklórnou tematikou. Ako sa ukázalo krátko po otvorení výstav, bol to správny krok. Folklór práve v tomto období zažíva svoju renesanciu. V súčasnosti sa stretávame s prvkami  ľudovej kultúry čoraz častejšie a prenikajú aj do nášho každodenného života. Výstavy si za prvé dva týždne pozrelo viac ako 1400 návštevníkov.

Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne ponúka svojím návštevníkom výstavu s názvom Sedemdesiat sukieň mala.

Táto výstava vytvorená zo zbierkového fondu Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne a výberu súčasného umenia predstavuje tradičný i moderný prístup k slovenskému folklóru. Hlavným námetom vybraných diel je žena ako bytosť sprostredkúvajúca kontakt s prírodou a kultúrou, ako žena – bohyňa, múza, mystická bytosť vo svojej prirodzenej kráse, ale i zhmotnená pocta ľudovým zvykom a tradíciám prác – domácich textílií, rôznych ľudových odevov, krojov, výšiviek, čipiek a iných ornamentov. 

Zámerom výstavy je vyzdvihnúť ženský element vo folklórnom prostredí – vyzdvihnúť ženu ako múzu, premenu dievčaťa na ženu, nevestu, manželku, matku, gazdinú..., uctiť si ženskú ručnú prácu a jej skutočnú hodnotu. Výber diel prezentuje súhru klasických tradičných námetov, väčšinou poňatých ako etnologické záznamy krojov či folklórneho prostredia, ale i modernistických a súčasných tendencií vo výtvarnom umení.

Tradičný ľudový odev, rovnako ako i dnešný folklór, v sebe spája návrat k starým tradíciám v spojení s novými postupmi či vzormi, ktoré na seba vzájomne pôsobia. Predovšetkým vo výzdobe odevu sa uplatňovala symbióza vyspelých remeselných postupov s potrebami a tradičným vkusom širokých ľudových vrstiev.  Práve vnášanie svojho vlastného vkusu a individuálne nadanie nositeliek, ktoré si odev samé dekorovali výšivkami a krajkami, sa podieľali na mnohotvárnosti ľudových krojov.

 

Druhá výstava predstavuje dielo fotografky Petry Lajdovej. Zbierka dvadsiatich veľkoformátových fotografií s názvom Slovenská renesancia odhaľuje unikátne party a čepce v ich najkrajšom svetle. Unikátny historický projekt Petry Lajdovej vznikal necelé dva roky. Umelkyni trvalo, kým zozbierala všetky umelecké artefakty, navštívila osobne dediny a oslovila mnohých historikov i folkloristov. Autorka vo svojom projekte jedinečným, zároveň súčasným spracovaním a moderným spôsobom  sprítomnila „renesanciu“ ľudového umenia aj pre dnešné generácie. 

Jej cieľom bolo  predstaviť jeho výnimočnú hodnotu  prostredníctvom autorskej umeleckej fotografie a poukázať aj na jeho prepojenie so svetom moderne, originálne a s úctou. V podtitule ... keď krása vychádza na svetlo, zaznieva obdiv k slovenskému ľudovému kroju. Fotografka chcela pozdvihnúť a nechať vyjsť “z tieňa” tento typický pestrofarebný vizuál, a to prepojením krásy  mladých, moderných žien odetých v tradičných ľudových odevoch, najmä jeho vrchných častí   - párt a čepcov – pokrývok hláv slobodných a vydatých žien.

Petra Lajdová dlho hľadala tieto fenomény ženského ľudového kroja  po celom Slovensku, aby výberom zdôraznila ich jedinečnosť, originalitu i odlišnosť, inú v každom regióne. Svojím stvárnením zároveň skúmala možnosti a spôsob harmonického prepojenia   minulého so súčasným a tradičného s moderným.

Aj keď sa  tento projekt (vznikal v rokoch  2012 – 2014) svojou výnimočnosťou a vznešenou krásou právom stal  objektom záujmu mnohých médií, možnosť vidieť originály 20 veľkoformátových fotografií o rozmeroch 80 x 100 cm zblízka, je pre verejnosť  zatiaľ mimoriadne vzácnou a výnimočnou (v poradí len druhou) príležitosťou. Vznik a náročnú realizáciu projektu na výstave dokumentujú aj ďalšie fotografické, tentokrát čiernobiele snímky z jednotlivých regiónov, zaznamenávajúce autentický pohľad na prostredie, v ktorom veľkoformátové fotografie vznikali. Verejnosti približujú i náročnú a  zložitú úpravu  častí bohato zdobených krojov i pokrývok ( čepcov a párt)  na hlavách modeliek.

Prepojenie minulého a súčasného na výstave dokumentujú aj reálne vystavené  vzácne, aj viac ako storočné čepce Zlatohlav a slávnostné pokrývky slobodných žien - party z trenčianskeho regiónu (okolie Prievidze a Nitrianskeho Pravna). Ich originály zo svojich bohatých zbierok na výstavu zapožičalo Hornonitrianske múzeum z Prievidze. V zasvätenom komentári riaditeľky múzea PhDr. Ivety Géczyovej sú návštevníci oboznámení s ich históriou, pôvodom i funkčnosťou. Celý pripravený výstavný projekt má tak ambíciu stať sa nielen zaujímavou a originálnou prezentáciou tradičnej slovenskej kultúry, ale predovšetkým pozitívnym hľadaním inšpirácie z trvalých ľudových hodnôt a zároveň súčasným a aktuálnym návratom k minulému odkazu našich predkov.        

 

Obe výstavy si môžete pozrieť v galérii M. A. Bazovského v Trenčíne až do 26. marca. 

Galéria k článku

Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii
Folklór v galérii

Diskusia k článku